Pamätný dom Bélu Bacskaiho

Dom Bélu Bacskaiho

Rodný dom maliara Bélu Bacskaiho, ktorý sa nachádza v strede obce, na pár metrov od hlavnej cesty, bol  zároveň aj jeho ateliérom.

                Po náhlej smrti maliara dom bol celé desaťročia vo vlastníctve štátu a jeho stav sa neustále zhoršoval. Na podnet miestnej samosprávy a obecného úradu, s určitou podporou nadácie, sa začiatkom rokov 2010 stal majetkom obce. Pri prevzatí budovy boli objavené aj jeho dovtedy neznáme fotografie, kresby a maľby, vrátane aj ním používaných prostriedkov na maľovanie. V dome je aj jeho malá tlačiareň a olejomaľby.

                 Najviac poškodené časti budovy boli opravené a bolo upravené aj prostredie. Pomocou pracovníkov Novohradského múzea a galérie v Lučenci  v týchto priestoroch zriadili výstavu, v ktorej ponechali pôvodné zariadenie miestností.

                 Čiastočne zrekonštruovaný pamätný dom bol otvorený v novembri 2013 a odvtedy víta návštevníkov. Registrácia sa vyžaduje na obecnom úrade.

                  Dvojjazyčná čierna mramorová pamätná tabuľa na bočnej stene domu bola odhalená 23. novembra 1995. Jej nápis je: „Tu sa narodil a tvoril maliar Béla Bacskai v rokoch 1935-1980“ (to isté aj v maďarskom jazyku). Oslava 60. narodenín Bélu Bacskaiho bola súčasťou seminára Minulosť a perspektívy maďarského výtvarného umenia na Slovensku.

                   Béla Bacskai sa narodil 26. júla 1935. Jeho otec bol kovorobotníkom vo Fiľakove, zomrel v roku 1938 na zápal pľúc. Vtedy trojročného Bélu a jeho päťročného brata vychovala ich chorľavá matka. Vo fiľakovskom závode Kovosmalt sa vyučil za zámočníka a zlievara. Ďalej študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde pôsobili známi umelci: Ladislav Čemický, Ján Želibský, Vincent Hložník, Peter Matejka. Mal blízke priateľstvo s Gyula Szabóm, ktorý žil v Lučenci a poznačil začiatok jeho umeleckej kariéry. Zároveň ho ovplyvnili významní postimpresionistickí maliari ako Paul Cézanne, Maurice Vlaminck a André Derain. Zaujali ho krajiny Gemera a Novohradu, jeho záujmom sa postupne stalo zobrazenie ľudí, ktorí tu žili.

                Celý život prežil v Novohrade a v Gemeri – v Prši, Husinej a v Kostolnej Bašte. Výnimkou sú krátke obdobia strávené v umeleckých táboroch (napr. Salgótarján, Hajdúböszörmény).

                Jeho umelecká tvorba bola ukončená nečakanou smrťou  7. novembra 1980 v Husinej. Podľa svojho želania bol pochovaný na miestnom cintoríne do rodinného hrobu.

                Jeho najvýznamnejšie diela sú akvarely, ktoré zobrazujú lásku k rodnému kraju, poskytujú jedinečný pohľad na kopcovitú, vo svetle a vetre vibrujúcu krajinu. Medzi jeho pozoruhodné diela patria drevorezby (jeho malú tlačiareň možno vidieť v pamätnom dome) a olejomaľby.

               Diela Bélu Bacskaiho neobsahujú patos, ale za nimi cítiť pulz rodáka krajiny, život gemerského človeka. „Preciťuje a ukáže lyrickosť aj dramatické napätie krajiny. Kombinuje roviny a krivky, aby abstraktne zachytil realitu prírody“ – charakterizovala jeho tvorbu Veronika Farkas, historička umenia, žijúca v Komárne, pochádzajúca z Lučenca.